„Klameš ma?“spýtal som sa úprimne, keď sa mi díval do očí v mojej rovine, takto viem určite určiť, či ma klame.

„Nie. Nie, v žiadnom prípade!“vyhŕkol zmetený mojím obvinením.

Zrazu sa vystrel a tuho ma objal oboma rukami.

„Nie, nie, nie, nie,“opakoval dokola akoby si myslel, že ma tým dokáže presvedčiť omnoho rýchlejšie. Potrebujem ho na svojej strane.

„Nesmieš ma klamať,“varoval som ho, ale bola to skôr prosba. 

„Nerobím to,“odpovedal mi rozhodne.

„Hovoríš mi pravdu,“povzdychol som si unavene, keď som vyhodnotil situáciu s triezvejšou mysľou. Ani to nerobil. 

„Áno,“potvrdil hlasnejšie. „Čo to do teba vošlo?“spýtal sa už viac ustarane.

Keď som si uvedomil, čo to bolo moje nervy akoby zrazu povolili a ja som sa o neho oprel.

Prijal moju váhu a posadil ma na gauč. Kľakol si k mojim nohám.

Sklonil som tvár a pozeral sa niekam mimo tú jeho, aby som mu nemusel čeliť očami a povedať, že som prežil menší technický výpadok. Vlastne podstatne väčší.

Veľmi rýchlo mi došlo o čo išlo. Bol to dokonalý ťah Terryho Wedsona. Výborný!

Urobil základný obranný prvok, zaútočil, ale ako? Využil moju neistotu a city. Použil všetko preto, aby si môj mozog vydedukoval logický záver, že mu David patrí, rovnako ako Carl. Stačí pár správnych ľudí a viet.

Zaklonil som hlavu a rozosmial som sa. Nikdy som sa necítil tak podvedený a naštvaný. Zlyhávam stále častejšie. 

„Dočerta, kurva!“vychŕlil som jediné slová, ktoré dokonale mohli vystihnúť, ako som sa cítil.

„Čo je to za nový slovník?!“pokarhal ma David nahnevane, ale skôr ho to pobavilo. 

„To je kus kreténa. Pičus,“smial som svojej sprostosti a chytrosti jeho ťahu.

Ak by to nebolo takto, pravdepodobne by sa mu nás podarilo rozdeliť a zneistiť vzťah, ktorý medzi nami vznikol.

„Keith,“varoval ma.

„Počkaj chvíľu, ešte ma napadá pár slov,“požiadal som ho a nadýchol sa po kyslíku, ktorý bol potrebný na vyslovenie mojich vulgarizmov v mysli.

David však vycítil správny moment a zakryl mi rukou ústa.

„To stačí,“zastavil ma s pevným pohľadom do mojich očí, „rozprávaj a keď to bude možné, čo najslušnejšie,“ navrhol mi nakoniec.

Uvoľnil mi ústa a zastavil pár centimetrov od nich, ak by som sa predsalen rozhodol pokračovať odtiaľ, kde som skončil.

Varoval ma pohľadom a potom úplne zložil ruku. Položil si ju na moje koleno a čakal.

„Moc sa mi začínať nechce,“povedal som mu odmerane.

„Dobre,“ povzdychol si unavene, „začnem ja s tým, o čo si myslím, že tu ide,“začal vážnym, až podráždeným hlasom.

„Nie. V žiadnom prípade nie som jeho poskok a dúfam, že sme si to na trvalo ujasnili. A čo sa týka Simona,“povzdychol si, „chcem, aby si pochopil jednu vec. Na túto otázku dostaneš odpoveď v momente, keď pochopíš, ako dokáže človek milovať a vtedy ti už nebudem musieť odpovedať,“vysvetľoval mi ublížene. Urazil som jeho city a to nebolo fér. 

„Ale miloval si ho,“potvrdil som jeho nevyslovenú pravdu, i keď som sa cítil istejšie, keď sme sa o tom bavili.

„Keith,“natiahol moje meno a sprísnil svoj pohľad do mojich očí. „Čo ťa poteší počuť?“zamračil sa.

Otvoril som ústa, ale on to vyslovil skôr ako básnickú otázku.

„Áno, miloval som ho,“odpovedal mi úprimne, pri čom ma automaticky držal pevne v rukách, aby som sa mu nerozhodol uniknúť, „a dokonca som si myslel, že je ten jediný a posledný človek, ktorého budem mať tak rád, ale ukázalo sa, že som si to iba myslel. Mal som rád skôr sex s ním a vlastne to bol celý náš vzťah, keď sme sa na nejakú dobu nestretli, chýbal mi ako kamarát a nie ako .. no, priateľ,“dopovedal a chvíľu mi vytrvalo hľadel do tváre, aby som si to skontroloval.

Pravda, pravda, stále pravda. Hlasno som si vydýchol. Som hlupák. Prišla na mňa rada. 

„Je stále v mojej hlave,“priznal som mu.

David sa na mňa pozrel starostlivejšie. Nezdalo sa, že sana mňa ešte hnevá. 

„Terry? Prečo mu to dovoľuješ?“

„Áno a ja neviem. Začínam si myslieť, že som proti nemu slabý, čím ďalej tým viac. Aj keď je vzdialený kilometre ďaleko, mám pocit, že tu stále je. Viem, že mi chceš povedať, aby som si to tak nebral, pretože nie sme vôbec rovnakí, ale ak je to tak, ja ho nedokážem zastaviť a on ťa nakoniec dostane. Vymyslí niečo, aby ma zničil s tebou David,“oslovil som to výraznejšie a sklonil som sa k jeho tvári. „Pravdepodobne ma dotlačí na moje konečné hranice a nechá ma zblázniť sa,“vyslovil som mu predpoklad.

Priložil si moju dlaň k lícu. 

„Vieš, ako zničíš génia? Dáš mu nemožnú otázku a on sa zničí sám,“dodal som a prstami som pohladil jeho líce.

„Ja ti pomôžem, tak sa ním netráp,“povzbudil ma a prikývol, aby tomu dodal dôraz.

„Bude musieť umrieť. Terry Wedson bude musieť zomrieť,“povedal som mu vážne do očí.

Na chvíľu sa v ňom zrkadlil vzdor proti môjmu návrhu, ale potom som videl, že on to už dávno vedel.

„Keith, viem, aký máš z neho strach,“pousmial sa na mňa povzbudivo a zovrel mi tvár oboma rukami, „ale ak to nechceš naozaj vzdať, musíš sa ho zbaviť, nedovoľ mu zneisťovať ťa. Možno si doteraz robil presne to, k čomu ťa manipulovaním priviedol, ale teraz je tá možnosť zbaviť sa ho,“hovoril mi intímne.

„Ako?“spýtal som sa ho. Moja hlava bola plná len diania okolo Terryho Wedsona, možnosťami. Bolo tu toho toľko. Otázky, fakty, úskoky. Bol som ako preplnený starý harddisk.

Usmial sa.

„Nebuď ten dokonalý, geniálny Keith, buď hlupákom. Nemysli,“navrhol mi.

Netuší, aké je to nemožné.

Odmalička som rozpínal svoj mozgový vesmír a David mi teraz káže, aby som ho ukončil. Zneistel som a on to perfektne vycítil.

Jeho ruky na mojej tvári ma prinútili sa mu pozrieť do očí.

„Ty to zvládneš,“pritvrdil svoj pohľad, „pozeraj sa mi do očí a skús sa riadiť tým, čo cítiš, nie tým, čo si myslíš, že by bolo správne,“kázal mi starostlivo.

Díval som sa do jeho očí, tak ako ma o to žiadal a videl v nich neprekonateľnú náklonnosť.

Snažil som sa nebyť tým, čím som bol po celý čas. Isteže je to nemožné, no nie úplne. Môj mozog zahájil sebaobranu. 

„Aj ty ma manipuluješ,“vydýchol som rozrušene. 

David pevne zovrel sánku a trochu uvoľnil naše spojenie očami.

„Áno, robím to,“pripustil so štipkou vnútornej hanby, „chcem, aby si na chvíľu myslel ako ja. Videl seba samého, ako ťa vidím ja. Snažím sa ťa zmanipulovať na moju stranu.“

Ako som sa tak díval. začínal som mať pocit, že to začína dávať zmysel. Už viem, čo mal namysli svojimi doterajšími manipulačnými slovami. Pochopil som jeho myšlienky.

Boli jednoduchým vyznaním jeho citov i túžob. Boli úprimné.

„Som na tvojej strane,“odpovedal som mu okamžite mechanicky.

„Isteže si,“usmial sa trochu sklamane.

„Nie. Myslím to vážne, som sa tvojej strane,“pripustil som jeho city a pomoc, ktorú obalil do hrubej škrupiny láskavosti a nehy.

Vschopil som sa na krok, ktorý som mal spraviť už pred niekoľkými dňami a prijať to, čo ku mne cíti.

„David, ďakujem,“vyslovil som dotknuto, bola to to jejiné, čo som bol schopný vyjadriť. Hoci to nevyznelo moc správne.

Vystrel sa v chrbte a pomaly ma pobozkal na pery.

Nebránil som sa mu. Privrel som oči a cítil ho.

Nebál som sa prijať konečne i svoje city, ale viem, že nikdy nebudem taký úprimný voči svojim pocitom ako on. Nikdy nebudem schopný dať mu to, čo obyčajní ľudia, pretože mu nikdy nedám takú lásku, akú mi ponúka on.

Mrzí ma, že ho sklamem.

Objal som ho okolo ramien a on mi uvoľnil tvár. Pootvoril som ústa, aby sme mohli predĺžiť náš bozk, ale on sa na sekundu odtiahol, akoby vicítil obsah mojich myšlienok.

„Keith, nech je to čokoľvek alebo bude akákoľvek blbosť. Rozprávaj sa so mnou,“požiadal ma úprimne. Na udržanie si mojej dôvery sa ma letmo dotkol na nohách.

Sledoval som a zároveň cítil ten jeho nevedomý zásah. Spôsobil mi vnútornú triašku, ktorá sa odrazila na mne iba v jednom jedinom mieste.

V rozkroku.

Povzdychol som si nad jeho chuťou pokračovať v rozhovore a silnejšie ho zovrel okolo ramien.

„Teraz už nie,“požiadal som ho neúnosne.

Pocity a túžby ma tlačili viac k nemu. Už nebudem nikdy Keith, ktorým som bol doteraz, všetko z neho sa strácalo v mojich pocitoch k Davidovi a áno. Bola to láska.

Nelogická, neúnosná a silná. Láska. Tak nelogická a predsa pravdivá. Výplod niečoho silnejšieho, ako je moja predstavivosť.

Nechal som ju vyhrať nad mojim mozgom, ktorý si ju doteraz tak úspešne skrýval v niektorom z jeho zákutí.

Drsnejšie som mu vošiel do vlasov. Zošuchol som sa nižšie na gauči a objal ho kolenami okolo bokov.

Chcem to, nie ako predtým jeho bozky. Chcem ho ako divé zviera, korisť. Chcem jeho teplo, bozky.

Rukami som ho pohladil po tele, ktoré sa na mňa tislo a skúsil som si vychutnať, každú nerovnosť na ňom.

Niekde v mojom vnútri som stále zúril kvôli jeho láske ku mne a chcel ho za ňu nenávidieť, ale moje srdce bolo naopak skutočné.

David nikdy nevytlačí moju chytrosť a ani nič, čo mám v hlave, celý vesmír tam naďalej je, ale podarilo sa mu niečo úplne iné. A to vymeniť veliteľa, ktorý tomu vesmíru velí. On. Práve teraz mu velí on. David.

„David,“vyslovil som nahlas svoje myšlienky.

„Milujem ťa,“odpovedal mi na jeho meno.

Nemohol som sa poriadne nadýchnuť, ako mi bilo srdce ale na ten nekontrolovateľný pocit som si začínal zvykať rovnako tak ako milovať.

„Aj ja teba,“vykĺzlo zo mňa pridusene.

Zrazu sa zdalo, že vyjadriť to, čo sa vo mne deje je ľahšie, ako som si myslel. Stačilo priradiť správne slová k správnemu pocitu.

Tak jednoduché. Z

dalo sa, že nedával veľký pozor na moju odpoveď.

Dravo si pritiahol k svojim bokom moje nohy a ja som skĺzol ešte o niečo nižšie. Musel som ho rukami opustiť, aspoň dočasne.

Palcami mi pritlačil stvrdnuté bradavky.

Neodolal som svojej chuti roztvoriť pre neho viacej nohy. Bol som mu úplne odovzdaný, tak ako nikdy, ale tentokrát už navždy.

Neponáhľal a užíval si moju ochotu poddávať sa jeho rukám.

Ochotne som sa natiahol po jeho nohavice, ktoré mu držali na bokoch zapnutým gombíkom.

Akoby vedel, o čo sa snažím, sa veľmi ľahko poddal mojim prstom a prepustil ma k nemu ešte bližšie. Na tomto odhalenom mieste bol horúci.

Hánkami na ruke som sa pohral s jeho chĺpkami a až potom som sa odvážil ísť hlbšie. Zips sa pod nátlakom mojej ruky začal pomaly odopínať, až kým nedošiel na svoj koniec. Slabo som ho uchopil v dlani a odolával náboju náhlej túžby požiadať Davida, aby do mňa prenikol.

Všetko vo mne cíti tú prítomnosť. Náhle si spomínam na to, aký je to pocit dosiahnuť s ním orgazmus a trasiem sa po túžbe dosiahnuť ho znova.

Klamať sa myšlienkami, že to nechcem je zbytočné.

Je to predsa on, nedokonalý David. Ten známy majiteľ tepla, ktoré ma obklopuje a núti urobiť to, po čom túžim práve teraz najviac. Byť s ním.

Pevnejšie som ho uchopil do ruky a masíroval mu penis.

Prudko mi však zovrel ruku v zápästí a prinútil ma prestať.

„Tvoja zapálenosť pre vec ma vzrušuje a príde mi nesmierne úžasná, ale nechaj ma udržať si svoju hrdosť,“požiadal ma zdvorilo s letmým úsmevom na tvári.

Zjavne bol rozpálený až moc.

Nemalo by to byť len dobre?

Slabo som sa bokmi nadvihol a tak som sa obtrel o jeho stoporené lono.

Priam som cítil, ako nim prenikla triaška.

Jeho reakcia tela ma zaplavila vlnou vzrušenia. Nadvihol som bradu a pozrel sa mu do očí.

„Je potom logické,“vydýchol som so zrýchleným hlasom.

David mi okamžite prikryl rukou ústa.

„Nie, žiadne logické závery,“zastavil ma prosebne.

Natiahol som sa rukami po jeho telo a pohladil som ho dlaňami na holej koži.

Niekoľko dlhých  sekúnd sme čakali kvôli jeho hrdosti, ale ja som s tým nesúhlasil. Pritiahol som sa rukami zovretými okolo Davidovho krku a pobozkal ho.

Odpovedal mi a nechal ma si znova ľahnúť na gauč, prekrýval ma svojim telom. Rukami mi s mojou pomocou stiahol nohavice a neopúšťal pri tom moje pery.

Zostal som pod jeho telom nahý.

Pohladil ma dlaňami po nohách a oboma palcami na rukách mi súčasne sexuálne tlačil na vnútornú stranu stehien. Pohyboval sa vyššie a môj dych sa zasekával.

„Žiadne odporovanie?“spýtal sa ma so svojimi dlaňami najvyššie, ako to išlo. Prstami mi klepal na kožu a ja som sa pod tým dotykom triasol.

„Nie,“vydýchol som rýchlo.

„Hoci ma to prekvapuje. Som rád,“sklonil sa hlavou k môjmu rozkroku a nosom sa takmer dotýkal môjho penisu.

Mlčal som a on zastal, nič nerobil. Chcel moju reakciu.

Čo je toto za hru?

„To je sťažnosť?“

„Nie, isteže nie,“pobozkal ma špičku. Zovrel som ho kolenami medzi mojimi nohami a on sa na mňa pozrel.

„Čo?“spýtal sa akoby nevedel.

Zahryzol som si do jazyka a odhodlane mlčal, než aby som vypustil z úst nejakú nevhodnú poznámku.

Chcem, aby ma priviedol k orgazmu. Chcem. Chcem. Chcem.

Bolo to jednoduché myslenie.

„Ešte?“spýtal sa provokatívne a sklonil sa opäť k môjmu rozkroku. Rýchlo som mu vložil ruku do vlasov a zastavil ho.

„Nechaj ma udržať si svoju hrdosť,“použil som jeho slová a on sa zasmial.

Uvoľnene si podoprel hlavu rukami.

„Dobre, dnes si môžeš vymyslieť, čo to bude,“skonštatoval.

Snaží sa ma priviesť do rozpakov, alebo to robí náročky, aby som ho odmietol?

Srdce mi hlasno bilo v krku.

„Skúšaš ma?“spýtal som sa ho pridusene.

„Nie,“pokýval hlavou do nesúhlasu, „iba ťa trochu trápim, nič viac,“mykol plecami a záludne sa usmial.

Pozrel som sa mu hlboko do očí a tam sa mu zalesklo šťastné, chlapčenské šibalstvo.

Znervóznel som a následne úplne pochopil. Vedel to!

Rukami som sa ho snažil od seba odtiahnuť.

„Prečo si mi to nepovedal? Si klamár,“obvinil som ho v zúfalstve z toho, ako ma dokonale väznil svojim telom.

Usmieval sa, pobozkal ma na ruku a postupoval až na rameno.

Vedel, na čo narážam. Všetko sa mu odrážalo na tele.

„Milujem ťa,“povedal mi pevne, odhodlane a sebavedomo. Zovrel som zuby a hodil sa na bok gauča, aby som mu unikol.

„Idiot,“precedil som cez zuby.

„Aj ja teba,“odpovedal si sám sebe.

Keď sa mi konečne takmer podarilo uniknúť, zodvihol sa zo zeme a priklincoval ma k sedačke. Ľahol si medzi moje nohy a vynútil si svojimi krúživými pohybmi moju ochotu.

„Ako ti teraz môžem veriť, že neklameš ohľadom Wedsona?“napadol som ho nahnevane.

„Videl by si to v mojich očiach. Cítil by si to, vieš vycítiť, komu dôverovať,“pohladil mi ego a naďalej mi držal spútané ruky v tých jeho.

„Si klamár,“odvrkol som.

„A ty tajnostkár,“oplatil ma rovnakou kartou.

„Nič som netajil. To ty si sa celý čas hral na hluchého,“vyčítal som mu.

„Potreboval som istotu, že aj ty si úprimný. Keby som pripustil, že som ti prizal tvoje priznanie i pozorovanie z nemocnice, vzal by si to všetko späť ako teraz, ale ty si sa mi nebránil. Takže si bol ku mne úprimný?“vydedukoval a zvrtol to jedným ťahom aj na otázku.

„Čo?“odvrátil som pohľad od toho jeho, ktorý ma pálil na tvári.

„Čo, čo, hlupák! To, že ma miluješ,“pripomenul mi ochotne.

Zapamätával som si nepravidelné pruhy na pohovke a začínal chápať systém potlače.

„Veď to vieš,“zamrmlal som.

Rozladene si povzdychol a napasoval sa takmer až do mojich hlbín. Vzpriečil som sa mu.

„No, no, som romantická duša a chcem to počuť na istotu. Žiadne, za chvíľu, raz, možno, asi,“vyjasnil mi jasné inštrukcie.

„To je psychický nátlak a obťažovanie, brániš mi vo voľnom pohybe,“sťažoval som si.

„Chlapčisko jedno,“zavrčal, uvoľnil mi ruky a na oplátku mi zovrel tvár, aby som mu neuhýbal pohľadom, „hovoríš mi pekné slová a robíš milé veci iba poza môj chrbát. Keď spím alebo si myslíš, že nedávam pozor,“karhal ma a nechcel ustúpiť.

„Nikdy ťa nebudem milovať tak, ako ty mňa,“vyslovil som vzápätí po prehodnotení mojich možností.

Jeho stisk trochu povolil. To vyznelo zle, ale „Je mi to ľúto, lenže ja nebudem dokonca ani ako Simon. Nebudem. Nikdy,“zdvôraznil som jasne.

Stisol pery a prikývol. Pochopil.

„Nechcem, aby si ma miloval spôsobom, ktorým si myslíš, že chcem byť milovaný, som si istý, že to celkom zvládneš aj bez logiky a štatistiky. Nežiadam od teba sladké slová a ani raňajky do postele. Celkom mi vystačia tvoje tvrdohlavé oči a,“ prstom sa dotkol miesta medzi mojimi očami, „tvoje vrásky, keď hovoríš: „David, uvedomuješ si, aký si idiot?“citoval ma.

„A si si istý, že to vieš?“spýtal som sa ho, keď sa priblížil tvárou, aby si mohol lepšie popraviť telo.

„Nie, potrebujem to počúvať stále dokola, aby som na to nezabudol,“vyslovil zamilovane.

Letmo ma pobozkal na pery a znovu sa odtiahol tak, aby sme si videli do očí.

„Môžme pokračovať tam kde sme skončili?“spýtal sa po chvíli ticha, keď si našiel dokonalé miesto.

„Kretén! Zlez zo mňa, rozmyslel som si to,“vyhlásil som nahnevane.

„Si si istý? Pretože ja mám taký zvláštny vnútorný pocit, ktorý mi hovorí, že klameš,“povedal mi skúmavo.

Isteže klamem. Na to stačí, aby sa o mňa pár krát obtrel a ja by som mu priadol znova pod rukami.

Obtrel sa prstami o môj bok. Okamžite mi vyskočili zimomriavky. Predsa len erekcia nie je vec, ktorá prichádza a odchádza. A už vôbec nie, keď sa ma neustále dotýka.

Prudšie som ho udrel do zatúlanej ruky.

„Si strašne sexy keď si holý a hneváš sa,“zamrmlal.

Má pravdu hnevám sa, ale v podstate som mohol vedieť, že to všetko vedel a počul, moje slová mu boli aj tak určené a preto som ich vyslovil nahlas.

To, čo ma však zožiera je, že sa cítim trápne. Je to tak. Cítim sa neuveriteľne trápne, pretože vie, čo k nemu cítim a ako moc prežívam všetko, čo robí. A to všetko si vydobil on, je mi jasné, že by som ani nepomyslel na možné rozvíjajúce sa city, nebyť Davida a jeho zákerných zákrokov, ako ma dostať.

V momente, keď som zaváhal, že by mohol byť čistý, som mu zabudol povedať, že by som mu to odpustil.

Čo je horšie, pravdepodobne by som prijal jeho rozhodnutie a pridal by som sa na jeho stranu.

Povzdychol som si.

„David,“oslovil som ho. „som zmanipulovaný hlupák, ktorý spraví všetko, čo budeš chcieť,“dodal som. Medzi nami sa rozhostilo ticho.

„Takže ma miluješ.“

„Takže ťa musím milovať,“pripustil som.

„Sľubujem, že nebude deň, kedy to budeš ľutovať.“

„Už to robím. Si ten najhorší typ človeka. Myslíš si, aký si hrozne dokonalý a sebavedomý. Robíš všetko preto, aby som sa zbláznil a nakoniec, aby toho nebolo málo, povieš vždy to, čo ma prinúti cítiť sa, ako ten najmilovanejší človek na planéte,“posťažoval som si.

„Z môjho pohľadu ním si,“odpovedal mi okamžite.

Neviem kto z nás je viac verným šteniatkom. Ja alebo on?

„Pretože to si ty, kto ma miluje,“prišiel som problému na koreň.

„Presne tak, milujem,“pripustil spokojný so sebou, ako aj so svojou odpoveďou. Je tak ľahkovážny, keď ide o vyjadrenie citov.

„Zraď ma, oklam ma a ja stratím tu jedinú šancu žiť. Zomriem, pod tvojím zlým velením.“

„Nikdy.“

„To je tvrdá prísaha,“upozornil som ho na jeho vyslovené slová v prísahe, ktorú som bral vážne.

„To nie je jediná tvrdá vec práve teraz medzi nami,“poznamenal už sústredený iba na sex.

„Cítim,“prisvedčil som, keď sa mi znova pozrel do očí.

Jeho obočie iba smelo vyskočilo a potom sa vrátil k môjmu bozkávaniu.

Rukami som si ho držal blízko svojho tela. Ak teraz cúvne alebo ma znova naštve, zabijem ho. Obrazne povedané.

Dotýkal sa svojou pýchou môjho zadku a zjavne si to užíval rovnako ako ja. Pritiahol som sa k jeho rozkroku ešte viac a uväznil som ho tak medzi našimi telami.

Využil to a zapojil znova svoje boky. Ladne sa obtieral a dráždil ma tak stále viac.

Znova som prichádzal k svojim limitom.

Vymieňali sme si bozky a vzdychy. Už sme si zjavne nepotrebovali, konečne, nič povedať.

Prsty sa mu triasli, keď ma hladil na mojom otvore. Dvoma prstami preskúmal moju hĺbku a musím priznať, že ma stále prekvapovalo, ako silno som reagoval na každý kontakt s Davidom.

Zadržal som dych a zahryzol si do pery. Srdce mi hlasno bubnovalo a nechcelo povoliť vo svojom tempe.

Prstami narazil na moju prostatu.

Obliala ma vlna túžby.

„Už,“vydýchol som vzrušene.

David poslúchol moje myšlienky a prestal ma trápiť svojimi prstami, ktoré už dobre vedeli, že čo hľadali aj našli. Zovrel mi ruku a vytiahol ma do sedu.

„Dnes je to na tebe.“vysvetlil mi.

Oprel sa o opierku sedačky a viedol ma nad neho.

Prekročil som ho nohami.

„Máš obavy?“spýtal sa ma a upokojujúco hladil moje telo.

„Učím sa rýchlo,“odpovedal som s neistotou voči mne, ako aj voči mojej odpovedi.

Usmial sa a prikývol mi. Opatrne som klesol k jeho stehnám. Pomohol mi s vedením a naviedol ma. Potom už prenechal všetko iba na mňa.

Cítil som, ako sa ma jeho špička penisa dotýka na otvore a žiada si moje povolenie.

Tento moment si budem pravdepodobne pamätať navždy.

Pomaly som dosadal na jeho rozkrok. Svaly sa mi celý čas triasli a moje vnútro ho hltalo, akoby tam patril už od začiatku.

Sledoval ma svojimi hladnými očami.

Natiahol sa po moju tvár a ukryl ju v dlaniach.

„Netvár sa tak vážne,“pousmial sa a pobozkal ma na ústa.

Pootvoril som pery a bozkával som sa s ním silnejšie, vášnivejšie.

Moje boky ma nútili robiť pohyby kruhu.

Zdvihol som svoje ruky k jeho tvári a pritiahol sa k nemu bližšie. Naklonil som hlavu, aby nám tak vznikol väčší priestor na realizáciu.

Presunul svoje ruky na moje boky a drsnejšie ma k sebe mykol. Vyvolal vo mne pocit, akoby jeho penis zavybroval.

Vzdychol som mu do úst.

„Poď,“pohnal ma medzi bozkom.

Nechal som viesť svoje telo, ktoré chcelo ešte viac, než som mu dával.

Hltalo po jeho vedení.

Bol som otrasný veliteľ, ale on ma nevystriedal, pomohol mi. Naviedol ma na správne pohyby.

Hore- dolu a kruh. Bola to nezaplatiteľná rada.

Cítil som ho každým jedným pohybom a každý krát ma jeho prítomnosť viac a viac nechávala citlivým.

Dráždil moje vnútorné steny a prostatu.

Bolo to tak dobré. Viac než dobré.

Užíval som si svoju poskytnutú šancu a za dobre vykonávanú prácu ma odmenil masturbovaním môjho penisu. Počul som, ako ku mne dorazil zvuk môjho zvoniaceho mobilu. Oboch nás to vyrušilo. David mi pohladil stehná a bol rozhodnutý mi ho podať z jeho nohavíc.

„Nie,“zahriakol som ho a on ma ochotne poslúchol. Teraz nie. Práve teraz nie.

Svet bude existovať aj za pár minút.

Moja myseľ bola kompletne prázdna a existovala pre mňa iba jeho prítomnosť. Konečne tu bolo prázdno.

Poslúchal moje pohyby a nenechal sa rozptylovať vonkajším svetom. Odpovedal mi na ne.

Moje svaly sa stiahli v kŕči, ktoré predpovedali blížiaci sa orgazmus a ja som musel nachvíľu zastať.

Bál som sa, že to nezvládnem.

Nenechal ma vydýchnuť.

Stiahol sa nižšie na sedačke a pokračoval v mojom pohybe von-dnu.

Pridržal som sa jeho tela a padal pod jeho pohybmi rukou i bokmi. Už …budem.

Pritlačil som sa k nemu kolenami a zovrel ho v sebe vďaka orgazmu. Našiel som oporu v jeho objatí.

Moje vnútro sa plnilo horúcim orgazmom a tlak, ktorý náhle teplo spôsobovalo, predlžoval moju chvíľu potešenia.

David reagoval po tom všetkom  prvý.

Pohladil ma po chrbte príjemne teplou rukou.

Začínali ma bolieť boky. Vedľajší efekt nášho výkonu.

Mlčal som a snažil sa nájsť tie správne slová, ktoré sú vhodné povedať. Nič mi nenapadalo a môj mobil začal zvoniť znova.

Počúval som jeho urgentné zvonenie a necítil to s ním rovnako.

Davidovi som však nezakazoval podať mi ho.

„To bude asi tvoja rodina. Nič som im nehovoril, ale hľadali ťa už predtým,“povedal mi potichu.

Podal mi ho.

Vzal som si ho od neho a zodvihol volajúceho.

„Keith,“vydýchla mama pokojnejšie. „Kde si? Prečo si neprišiel domov? Volali mi z nemocnice, že si bol na pohotovosti?“spýtala sa ma starostlivo.

David mi čítal z tváre o čo ide.

Odsadol som si a pokúsil si na seba aspoň niečo prehodiť. Necítil som sa príjemne telefonovať nahý.

To je určite Terryho práca. Musím mu poďakovať.

„Vraj ťa David Doe zranil a prinútil ťa k nejakým zvrhlostiam?“strachovala sa mama. David si išiel prezliecť oblečenie  a na pár sekúnd sa stratil v jeho izbe. 

Povzdychol som si.

„Ten doktor tvrdil, že mal s tebou nútený pohlavný styk,“hovorila vydesene.

Toto je zlé, vážne zlé.

Nemohol som si cez seba prehodiť tričko. 

„Tak to nie je,“snažil som sa ju zastaviť, ale ona ma vôbec nechcela počúvať a hovorila množstvo vecí, klamstiev, ktoré jej nahovoril Terry Wedson.

Keď nás neoddelí tak, pôjde to onak. Cez moju rodinu.

„Otec pre teba ide,“povedala vzápätí.

„Prosím?!“spýtal som sa prekvapene a tak som vyznel dosť vydesene. A to som.

Toto je zlé!

„Doktor povedal, že si s ním potom bol nútený odísť,“vzlykala.

Dočerta. Isteže tomu verí.

Niekto zazvonil pri dverách.

Otočil som sa čelom k dverám a David bol už na ceste k ním. Celý hovor mi prebehol v hlave. Nie. 

Mobil mi nechcene vypadol z rúk, keď som sa ho snažil zastaviť.

„Nie, počkaj!“zavolal som na Davida, pozrel sa ku mne, ale aj tak otvoril pre návštevníkov dvere.